Božskýýý Robbie
Okamžite som bola fascinovaná tým davom ľudí,ktorí boli ochotní si kúpiť na jeho koncert lístok, ktorý bol možno ich mesačnou výplatou... Blázni. A zrazu sa odtiahla opona a Robbie ako netopier visel dole hlavou nad pódiom. To bolo prvý krát, čo som ho videla inak ako s grimasou na tvári. Aj keď, taký visiaci dole hlavou by mal na tú grimasu konečne dôvod... Ale bola to celkom príjemná zmena. S úžasom som zistila,že sa mi páči. No paráda. Prečo zrazu tak dobre vyzerá?
A tak som sa donútila ostať na prvú pesničku. Let me entertain you. Bola... úžasná. Plná energie. Zrazu sa mi chcelo žiť,byť medzi tými ľuďmi a skákať ako šialenec... Je možné vyvolať davovú psychózu aj cez telku, navyše, keď je človek sám v miestnosti? Robbie to vie... Hneď na to zaspieval nádherný slaďáčik. Ako to, že som si predtým neuvedomila, že je taký úžasný? Spieval to tak... nežne,akoby to spieval pri uchu a iba mne!!!
Odvtedy som ten koncert videla aspoň stokrát, doma mám aspoň desať jeho albumov,na stene nad posteľou jeho plagát a- to čo píšu v novinách? Drísty. To by Robbie nikdy nespravil. Veď je predsa dokonalý. Už sa teším, ako miniem svoje celoročné vreckové na jeho koncert :D