A čo ďalej???
Ako to už v treťom ročníku na strednej býva, musíme si vybrať predmety, z ktorých sa budúci rok pokúsime zmaturovať. Preto sa počas chémie vystriedalo mnoho papierov, ktoré sa nás pýtali hrooozne zložité otázky typu- Bavia vás viac humanitné alebo prírodovedné predmety? Z čoho chcete ísť maturovať? Na akú vysokú školu chcete ísť? Ja, ako rozhodne rozhodný človek, som rozhodne napísala všade NEVIEM. A tak pre ľudí podobného problému zavolala výchovná poradkyňa do školy psychologičku. Dávala nám samé testy celé dve hodiny. Už sa mi od rozmýšľania z hlavy dymilo, hlavne keď tam boli aj úlohy na matematiku, geometrickú predstavivosť a iné nezmysly.
Chcela som byť baletka,archeologička, novinárka,... ale s pribúdajúcimi rokmi už fakt neviem, kde by malo byť v budúcnosti moje miesto. Chcem byť dôležitá pre iných,pomáhať, byť užitočná. To viem isto. Len stále neviem, kde chcem urobiť tú obrovskú dieru do sveta. Lebo ak začnem kopať na nesprávnom mieste, nebude z mojich snov nič.
Bavia ma tri predmety- dejepis, biológia a náuka o spoločnosti. Z nich si na matury mám vybrať dve. Ale ktoré???
Chcem byť veterinárkou... ale nevedela by som utratiť zvieratko a bola by som smutná,keby som niektorému nevedela pomôcť. Navyše, je to veľká zodpovednosť. Nezniesla by som predstavu, že by som sa pomýlila v diagnóze. Nad lekárkou teda ani neuvažujem....
Chcem byť archeologička,historička... Dejiny,to je moje. Súvislosti, prečo sa čo stalo,aké to bolo v dávnych časoch... Ale tie roky,tie mi do hlavy neidú.
Chcem byť psychologička... Chcem vedieť,prečo si ľudia ťukajú po nose keď klamú,ako zistím povahu človeka podľa stisku jeho ruky, vždy ma to zaujímalo. Ale zrejme by mi moji sentimentálni pacienti liezli na nervy tak, že by som nakoniec potrebovala cvokárku ja.
Chcem byť právnik! Čo to trepem,veď paragrafy stále niečo prikazujú a zakazujú,to som predsa odjakživa neznášala...
Novinárka? Slohy mi vždy šli. A to cestovanie je lákavé. Ale nikdy mi extra nešli jazyky a politiku neznášam.
Učiteľka... Vyložene smiešna prestava... Deti by ma nenávideli a ja by som asi nakoniec niektoré z nich zabila!
Slávna virtuózka! Hudbu zbožňujem,rada si sadám za svoj klavír,ale musím mať náladu. Cvičiť z donútenia, niekoľko hodín denne,to by som nezniesla.
Navyše,nič s matikou, fyzikou, chémiou, nemčinou...
Asi bude nakoniec dobre,ak mi kvôli výsledkom z mojich psychotestov odoberú svojprávnosť a zavrú ma do čalúnenej izbičky. Budem tam mať pokoj, dostatok spánku a veľa zábavných kamarátov, ktorí si o mne nebudú myslieť, že som blázon... :)
